Život Prešova
online
online
R. Kaliňák: Chceme zadefinovať, čo je a čo nie je politická nominácia
27.12.2013 Bratislava
Bratislava 27. decembra (TASR) - Reforma verejnej správy ESO je jednou z hlavných priorít súčasného vedenia Ministerstva vnútra SR. Podľa šéfa rezortu Roberta Kaliňáka (Smer-SD) je tiež dobrou príležitosťou, ako pohnúť s množstvom politicky obsadzovaných pozícií vo verejnej správe.
V rozhovore pre TASR avizoval nový ústavný zákon o štátnej službe a vyzval na verejnú diskusiu, ako by mal vyzerať model výberových konaní na miestach v štátnych úradoch, ktoré majú obsadiť odborníci.
V apríli 2012 ste oznámili, že reforma ESO prinesie úsporu 700 miliónov eur. Stále na tom trváte?
Už ani veľmi nie, už to vyzerá, že toto číslo zásadne prekročíme. Úspory delíme na dve hlavné časti. Jedna sú štrukturálne úspory, ktoré sa prejavujú v každom roku, to sú tie, ktoré môžete násobiť, lebo sú usporené každý rok, ako napríklad tento rok, keď sme na réžii usporili zhruba 100 miliónov a 30 miliónov na osobných výdavkoch. Potom sú ďalšie nadstavbové úspory, ktoré sme vyčíslili na rok 2014, sú na úrovni zhruba 159 miliónov, z ktorých štrukturálnych je 105, zvyšok sú jednorazové. Je to dosť bolestivé vzhľadom na to, že mnohé štruktúry sa naučili na 20 rokov fungovania v nejakej podobe a vždy nejakým tlakom odolali. Dnes chceme niektoré definitívne zlomiť.
V tomto roku malo byť usporených takmer 130 miliónov, z toho vyše 97 miliónov na službách a 32 miliónov na mzdách. Ako ste ušetrili na tovaroch? Jednoducho sa niektoré veci vyškrtali?
Časť je po vyhodnotení vyškrtaná. Treba povedať, že drobnými úpravami sa podarilo niektoré náklady najmä v oblasti réžie výrazne zlepšiť. Napríklad toto ministerstvo nikdy nevychádzalo v oblasti pohonných hmôt. A zrazu nemusíte obmedzovať ani jazdy policajných ani služobných áut, to isté platí v energiách, v IT veciach, kde sme začali rokovať o zľavách v súvislosti s prenosom dát, ktoré sú u nás najväčšie, lebo máme najväčšie registre. Každoročne objavujeme nové priestory, kde sa dá škrtať, aj keď nie je to nejaká veľká možnosť. Tých položiek nie je nejako dramaticky veľa, pretože si treba uvedomiť, že rozpočet má na úrovni 80 až 90 percent mandatórne výdavky, s ktorými nedokážete hýbať.
Keď si vezmeme napríklad pohonné hmoty, čo sa teda urobilo?
Často sa financie nepoužívali na pohonné hmoty, ale na rôzne iné výdavky. Na jednotlivé náklady máte vždy nejaké kódy a napríklad bola taká taktika, že mzdové prostriedky, aj keď boli usporené, tak fungovali v normálnej výške a ak by sa tak pokračovalo celý rok, v novembri a v decembri by už nebolo na výplaty. Preto v iných položkách, v ktorých mali pocit, že sú naddimenzované, urobili nejakú úsporu a potom na konci roka len žiadali o presunutie položiek medzi jednotlivými kódmi a to deformovalo všetky štatistiky. Nakoniec boli výplaty vyplatené celé, ale niektorá činnosť vykonaná nebola.
A 32 miliónov na mzdách? Niekoho ste vyhodili?
Tam je viacero typov, niektorá časť opustila naše rady, v niektorých prípadoch došlo k zrovnávaniu osobných príplatkov, riadiacich príplatkov. Spomínal som príklad, keď sme robili takú vec, akou je stravné, kde sa nám zrazu v jednej kancelárii objavilo osem úradníkov a jeden mal trojeurový stravný lístok a jeden 3,85. Zrovnali sme ich na 3,15. Len táto malá úprava urobila nejakých 350.000 eur.
V rozpočte na budúci rok sa má ušetriť 54 miliónov eur predajom prebytočného majetku. Ministerstvo vnútra má takto ušetriť 35 miliónov. Rozpočtová rada to zaradila medzi riziká naplnenia cieľov rozpočtu. Nemáte obavy, že sa tento cieľ nepodarí naplniť? Predsa len, závisí to od dopytu.
Závisí, ale práve preto je to označené ako jednorazová, nie ako štrukturálna úspora, ktorú môžeme nahradiť akýmkoľvek iným spôsobom, ak nám to bude chýbať. Máme rozpracované niektoré predaje, nejako veľmi sa neobávame, že by sme to nemuseli dodržať. Hospodárenie sa vždy odvíja od toho, ako sa aktuálna situácia javí, ja to riziko akceptujem. Chápem, aj čo hovorila Európska únia i vo vzťahu k niektorým úsporám, ale je to vec, za ktorú budeme skladať účty na konci budúceho roka.
Bude na tom cieli pracovať takzvaná štátna realitka, ktorú ste avizovali?
Ona ešte neexistuje, ale ten personálny substrát na tom už pracuje. Nechceme nikoho dráždiť, ministerstvo si nechce brať kompetencie, ministerstvo má záujem, aby prebytočný majetok nebol spravovaný, nebol platený z peňazí daňových poplatníkov, možno by našiel lepšie využitie v súkromnom sektore. Budeme na to tlačiť, či vznikne štátna realitka už budúci rok, na to odpovedať úplne presne neviem. Záujem je, máme pocit, že to mohlo byť spojené aj so snahami ministerstva financií k efektivizácii aj ústredných orgánov štátnej správy. Veď vidíte, v akej budove sedíte, 50 rokov do nej neboli zásadnejším spôsobom vrazené peniaze, na druhej strane je na veľmi lukratívnom mieste. Treba zvážiť, či nedokážeme dostať kvalitnejšiu nehnuteľnosť pre samotný štát za menšie náklady, síce na menej lukratívnom mieste, no tento rozdiel by mohol vykryť náklady medzi novou a starou budovou.
Takže rozmýšľate...
To je projekt gov-city, ktorý rieši ministerstvo financií a veľmi intenzívne sa o neho zaujíma Európska investičná banka. Ak s nami do toho vbehne, nájdeme priestor, kde sa dajú vybudovať nové, a staré budovy by potom mohli byť odpredané a nahradiť náklady na výstavbu toho nového úradníckeho mestečka. No ale to je hudba, ktorú momentálne veľmi neriešime, nemáme na to kapacitu. Rieši to najmä ministerstvo financií.
Čo sa týka predaja prebytočného majetku, rieši sa aj úprava legislatívy, aby mohol byť predaný, čo najefektívnejšie a čo najrýchlejšie?
Vždy je ponukové konanie, ktoré je v podstate verejnou súťažou a cena je tam rozhodujúca. Mne sa to zdá ako dobré a efektívne. Vždy to závisí od ponuky a dopytu, je potrebné, aby boli dodržané pravidlá, najmä všeobecné oznámenie. Ministerstvo štandardne inzeruje v najčítanejších denníkoch a je otázka, ako sa k tomu trh prihlási.
Je dostatočné, keď sa uverejní jeden inzerát?
My robíme asi tri. Je to na internete, je to všade, neviem, čo by sme mali lepšie. Ak nám poviete, že to dáte na titulku vášho portálu, radi budeme takýmto spôsobom informovať. Najpodstatnejšie je, aby sme z toho, čo najviac peňazí utŕžili.
Ako zareagoval Slovenský pozemkový fond na správu, že by bolo dobré prehodnotiť existenciu regionálnych pobočiek?
Pre mňa bola podstatná reakcia ministerstva pôdohospodárstva, ktoré si to vie predstaviť, lebo nakoniec to zostane v jeho pôsobnosti, pretože regionálne pobočky, ak by mali byť zlučované, tak s pozemkovými úradmi. Oni síce patria do štruktúry ministerstva vnútra, ale riadenie je stále na ministerstve pôdohospodárstva. Veľmi sa teším, že ministerstvo vstúpilo do rokovaní o zlúčení niektorých inštitúcií v oblasti výskumných kapacít.
Keď sa zlúčia dve organizácie, ako vlastne príde k úspore? V čom je podstata?
Dobrý príklad je Nitra. Nitra má na tom istom mieste, kde sedí, celý úrad (okresný). Všetky inštitúcie tam presťahovala. Dovtedy boli náklady na všetky úrady 300.000 eur ročne, po presťahovaní klesli na 100.000 eur. Myslím, že to je dosť výrečné.
Ale všetky úrady sa nebudú môcť presťahovať.
Väčšina áno. Budeme sa o to veľmi snažiť. Samozrejme, niektorí (zamestnanci) zostanú buď navyše, mám pre nich uplatnenie v ďalších činnostiach, napríklad je veľký tlak na to, aby sme zvýšili počty v uliciach v oblasti sociálnej práce a boja s nezamestnanosťou alebo keď sa im nová ponuka nebude pozdávať, budú si môcť nájsť nové zamestnanie.
Spomínali ste analýzu 400 štátnych organizácií, podľa ktorej sa môžu spájať či rušiť? Je táto analýza stále živá?
Áno, všetko je to živé, nemáme nič rigidné. Pôvodne bol na zozname organizácií, ktoré sa mali zlúčiť s ministerstvom hospodárstva aj úrad pre normalizáciu a metrológiu, ale vedenie úradu a zamestnanci k tomu pristúpili tak zodpovedne, urobili vážne škrty a dosiahli úspory, ktoré my sme očakávali od zlúčenia. Ďalší tlak na to, aby boli zlúčení, by už nepriniesol želaný efekt. Toto je cesta aj pre ďalšie organizácie, niekde vidíme cestu v úplnej integrácii, niekde v čiastočnej a niekde iba na to, aby zosekali svoje náklady. Je to vždy živé, je to vždy diskusia s ľuďmi, preto je to aj vec, o ktorú sa neradi delíme. Je to vec, o ktorej sa má diskutovať s tými, ktorých sa to týka.
Poslanec Miroslav Beblavý vám vyčíta, že ste s reformou nešli do ozbrojených zborov, kde niektoré činnosti, ktoré by mohli vykonávať civili, vykonávajú uniformovaní.
To je osvedčená pesnička, ktoré napríklad? My sme scivilnili všetko, čo sa scivilniť dalo. Robia dnes doklady policajti, tak ako tvrdí? Nerobia. Dnes to robia dámy, ktoré sú civilné zamestnankyne. Máme iba dve funkcie, to je dopravná polícia, ktorá robí evidenciu vozidiel a to kvôli poriadku a registráciu zbraní. Všetky zvyšné administratívne činnosti sú dnes už scivilnené. To sú desiatky ľudí pri 23-tisícovom zbore, je to číslo, ktoré neznamená nič.
Bývalý riaditeľ Úradu pre štátu službu Ľubomír Plai tvrdí, že najhoršie na celej štátnej správe je veľmi veľa politických nominantov. Odhadol ich asi na 500. Nie je podľa vás ESO dobrou príležitosťou, aby sa s tým pohlo?
Je, aj to robiť budeme. Ďalším bodom je zákon o štátnej službe, dokonca ústavný zákon o štátnej službe sa pripravuje ako základ celého kariérneho profesionálneho postupu, kde chceme presne a úprimne zadefinovať, čo je politická nominácia a čo nie je politická nominácia - čo je odborná. Tam, kde je nie je politická, urobí sa nové výberové konanie, aby mohli začať fungovať nové pravidlá. U tej politickej to necháme na štandardnú výmenu vlády, pretože je ťažko predstaviteľné, že by napríklad prednosta okresného úradu za Smer s rovnakým nasadením prenášal do svojej činnosti programové vyhlásenie inej vlády.
Uvediem príklad, sme na okresnom úrade, je tam prednosta a šéfovia jednotlivých odborov. Keď príde po zmene vlády nový prednosta úradu, on už nebude môcť odvolať šéfa odboru len tak bez udania dôvodu?
Bude môcť, pokiaľ neprešiel výberovým konaním a nesplnil všetky kritériá.
Budú zadefinované pravidlá, že napríklad všetkých piatich členov výberovej komisie nevymenuje minister?
Teraz sme dali verejnú diskusiu, poďme vymyslieť model, ktorý bude dôveryhodný. Keď vymenujem svojich piatich kolegov z politickej strany a budem sa tváriť, že to je výberová komisia, tak mi asi neuveríte, no ale nežijeme v deväťdesiatom piatom.
Na Slovensku máme takmer 2800 obcí. Viete si predstaviť, že by napríklad tri obce v jednej doline mali jedného starostu a jedno zastupiteľstvo, namiesto troch starostov a troch zastupiteľstiev?
Starosta sám mi neprekáža, otázka je, či máme mať troch platených starostov, či máme mať tri platené úrady, tri platené logistiky v každej dedine. Alebo budeme mať jeden platený úrad, troch starostov, pretože dedina musí mať svojho richtára, je otázka, či bude platený, ale mal by byť súčasťou miestneho zastupiteľstva tej najväčšej obce. To je riešenie, o ktorom sme diskutovali, hovoril som, že by to mohla byť cesta. Na Slovensku nesmiete zrušiť obec a nesmiete ju pripraviť o richtára. Táto hrdosť a lokálpatriotizmus obyvateľov k svojim obciam je a pretrváva desiatky rokov.
Nehovorím o zrušení obci, hovorím o zjednodušení administratívy.
No ale keď nebude mať starostu, tak ste ju zrušili. Prestavte si, existovalo by Slovensko, keby nemalo vládu, prezidenta, parlament? Veď je to mála krajina, načo by mala prezidenta, stačí keď bude mať prezidenta z Českej republiky. Takto to funguje aj v malom, to je atomizovaný problém. Každý sme niekde vyrastali a vieme, že druhý koniec ulice bol vždy problematický a bolo ich treba vytrieskať, minimálne vo futbale. Predstava v niektorých obciach, že by chodili do kostola v tej vedľajšej, je absolútne vylúčená.
Možno v iných dvoch by to nebol problém.
Áno, preto hovorím o dobrovoľnosti. Násilne to na Slovensku určite urobiť nevieme, som rozhodne proti tomu. Som za to, aby sme ukazovali modely, ukázali, že peniaze, ktoré ušetria, môžu použiť na lepší rozvoj obce, ale prikázať im to nikto nesmie.
Kde sa o tom diskutovalo?
Na ZMOS-e sme to otvorili. ESO má pomôcť tomu, aby obce a mestá mohli využiť centrá podpory a mohli tak využiť služby štátu na šetrenie svojich nákladov. Ak bude obec chcieť, aby sme jej robili napríklad mzdy alebo účtovníctvo, radi jej to urobíme a garantujeme, že to bude lacnejšie, ako keby si to robila sama.
V rozhovore pre TASR avizoval nový ústavný zákon o štátnej službe a vyzval na verejnú diskusiu, ako by mal vyzerať model výberových konaní na miestach v štátnych úradoch, ktoré majú obsadiť odborníci.
V apríli 2012 ste oznámili, že reforma ESO prinesie úsporu 700 miliónov eur. Stále na tom trváte?
Už ani veľmi nie, už to vyzerá, že toto číslo zásadne prekročíme. Úspory delíme na dve hlavné časti. Jedna sú štrukturálne úspory, ktoré sa prejavujú v každom roku, to sú tie, ktoré môžete násobiť, lebo sú usporené každý rok, ako napríklad tento rok, keď sme na réžii usporili zhruba 100 miliónov a 30 miliónov na osobných výdavkoch. Potom sú ďalšie nadstavbové úspory, ktoré sme vyčíslili na rok 2014, sú na úrovni zhruba 159 miliónov, z ktorých štrukturálnych je 105, zvyšok sú jednorazové. Je to dosť bolestivé vzhľadom na to, že mnohé štruktúry sa naučili na 20 rokov fungovania v nejakej podobe a vždy nejakým tlakom odolali. Dnes chceme niektoré definitívne zlomiť.
V tomto roku malo byť usporených takmer 130 miliónov, z toho vyše 97 miliónov na službách a 32 miliónov na mzdách. Ako ste ušetrili na tovaroch? Jednoducho sa niektoré veci vyškrtali?
Časť je po vyhodnotení vyškrtaná. Treba povedať, že drobnými úpravami sa podarilo niektoré náklady najmä v oblasti réžie výrazne zlepšiť. Napríklad toto ministerstvo nikdy nevychádzalo v oblasti pohonných hmôt. A zrazu nemusíte obmedzovať ani jazdy policajných ani služobných áut, to isté platí v energiách, v IT veciach, kde sme začali rokovať o zľavách v súvislosti s prenosom dát, ktoré sú u nás najväčšie, lebo máme najväčšie registre. Každoročne objavujeme nové priestory, kde sa dá škrtať, aj keď nie je to nejaká veľká možnosť. Tých položiek nie je nejako dramaticky veľa, pretože si treba uvedomiť, že rozpočet má na úrovni 80 až 90 percent mandatórne výdavky, s ktorými nedokážete hýbať.
Keď si vezmeme napríklad pohonné hmoty, čo sa teda urobilo?
Často sa financie nepoužívali na pohonné hmoty, ale na rôzne iné výdavky. Na jednotlivé náklady máte vždy nejaké kódy a napríklad bola taká taktika, že mzdové prostriedky, aj keď boli usporené, tak fungovali v normálnej výške a ak by sa tak pokračovalo celý rok, v novembri a v decembri by už nebolo na výplaty. Preto v iných položkách, v ktorých mali pocit, že sú naddimenzované, urobili nejakú úsporu a potom na konci roka len žiadali o presunutie položiek medzi jednotlivými kódmi a to deformovalo všetky štatistiky. Nakoniec boli výplaty vyplatené celé, ale niektorá činnosť vykonaná nebola.
A 32 miliónov na mzdách? Niekoho ste vyhodili?
Tam je viacero typov, niektorá časť opustila naše rady, v niektorých prípadoch došlo k zrovnávaniu osobných príplatkov, riadiacich príplatkov. Spomínal som príklad, keď sme robili takú vec, akou je stravné, kde sa nám zrazu v jednej kancelárii objavilo osem úradníkov a jeden mal trojeurový stravný lístok a jeden 3,85. Zrovnali sme ich na 3,15. Len táto malá úprava urobila nejakých 350.000 eur.
V rozpočte na budúci rok sa má ušetriť 54 miliónov eur predajom prebytočného majetku. Ministerstvo vnútra má takto ušetriť 35 miliónov. Rozpočtová rada to zaradila medzi riziká naplnenia cieľov rozpočtu. Nemáte obavy, že sa tento cieľ nepodarí naplniť? Predsa len, závisí to od dopytu.
Závisí, ale práve preto je to označené ako jednorazová, nie ako štrukturálna úspora, ktorú môžeme nahradiť akýmkoľvek iným spôsobom, ak nám to bude chýbať. Máme rozpracované niektoré predaje, nejako veľmi sa neobávame, že by sme to nemuseli dodržať. Hospodárenie sa vždy odvíja od toho, ako sa aktuálna situácia javí, ja to riziko akceptujem. Chápem, aj čo hovorila Európska únia i vo vzťahu k niektorým úsporám, ale je to vec, za ktorú budeme skladať účty na konci budúceho roka.
Bude na tom cieli pracovať takzvaná štátna realitka, ktorú ste avizovali?
Ona ešte neexistuje, ale ten personálny substrát na tom už pracuje. Nechceme nikoho dráždiť, ministerstvo si nechce brať kompetencie, ministerstvo má záujem, aby prebytočný majetok nebol spravovaný, nebol platený z peňazí daňových poplatníkov, možno by našiel lepšie využitie v súkromnom sektore. Budeme na to tlačiť, či vznikne štátna realitka už budúci rok, na to odpovedať úplne presne neviem. Záujem je, máme pocit, že to mohlo byť spojené aj so snahami ministerstva financií k efektivizácii aj ústredných orgánov štátnej správy. Veď vidíte, v akej budove sedíte, 50 rokov do nej neboli zásadnejším spôsobom vrazené peniaze, na druhej strane je na veľmi lukratívnom mieste. Treba zvážiť, či nedokážeme dostať kvalitnejšiu nehnuteľnosť pre samotný štát za menšie náklady, síce na menej lukratívnom mieste, no tento rozdiel by mohol vykryť náklady medzi novou a starou budovou.
Takže rozmýšľate...
To je projekt gov-city, ktorý rieši ministerstvo financií a veľmi intenzívne sa o neho zaujíma Európska investičná banka. Ak s nami do toho vbehne, nájdeme priestor, kde sa dajú vybudovať nové, a staré budovy by potom mohli byť odpredané a nahradiť náklady na výstavbu toho nového úradníckeho mestečka. No ale to je hudba, ktorú momentálne veľmi neriešime, nemáme na to kapacitu. Rieši to najmä ministerstvo financií.
Čo sa týka predaja prebytočného majetku, rieši sa aj úprava legislatívy, aby mohol byť predaný, čo najefektívnejšie a čo najrýchlejšie?
Vždy je ponukové konanie, ktoré je v podstate verejnou súťažou a cena je tam rozhodujúca. Mne sa to zdá ako dobré a efektívne. Vždy to závisí od ponuky a dopytu, je potrebné, aby boli dodržané pravidlá, najmä všeobecné oznámenie. Ministerstvo štandardne inzeruje v najčítanejších denníkoch a je otázka, ako sa k tomu trh prihlási.
Je dostatočné, keď sa uverejní jeden inzerát?
My robíme asi tri. Je to na internete, je to všade, neviem, čo by sme mali lepšie. Ak nám poviete, že to dáte na titulku vášho portálu, radi budeme takýmto spôsobom informovať. Najpodstatnejšie je, aby sme z toho, čo najviac peňazí utŕžili.
Ako zareagoval Slovenský pozemkový fond na správu, že by bolo dobré prehodnotiť existenciu regionálnych pobočiek?
Pre mňa bola podstatná reakcia ministerstva pôdohospodárstva, ktoré si to vie predstaviť, lebo nakoniec to zostane v jeho pôsobnosti, pretože regionálne pobočky, ak by mali byť zlučované, tak s pozemkovými úradmi. Oni síce patria do štruktúry ministerstva vnútra, ale riadenie je stále na ministerstve pôdohospodárstva. Veľmi sa teším, že ministerstvo vstúpilo do rokovaní o zlúčení niektorých inštitúcií v oblasti výskumných kapacít.
Keď sa zlúčia dve organizácie, ako vlastne príde k úspore? V čom je podstata?
Dobrý príklad je Nitra. Nitra má na tom istom mieste, kde sedí, celý úrad (okresný). Všetky inštitúcie tam presťahovala. Dovtedy boli náklady na všetky úrady 300.000 eur ročne, po presťahovaní klesli na 100.000 eur. Myslím, že to je dosť výrečné.
Ale všetky úrady sa nebudú môcť presťahovať.
Väčšina áno. Budeme sa o to veľmi snažiť. Samozrejme, niektorí (zamestnanci) zostanú buď navyše, mám pre nich uplatnenie v ďalších činnostiach, napríklad je veľký tlak na to, aby sme zvýšili počty v uliciach v oblasti sociálnej práce a boja s nezamestnanosťou alebo keď sa im nová ponuka nebude pozdávať, budú si môcť nájsť nové zamestnanie.
Spomínali ste analýzu 400 štátnych organizácií, podľa ktorej sa môžu spájať či rušiť? Je táto analýza stále živá?
Áno, všetko je to živé, nemáme nič rigidné. Pôvodne bol na zozname organizácií, ktoré sa mali zlúčiť s ministerstvom hospodárstva aj úrad pre normalizáciu a metrológiu, ale vedenie úradu a zamestnanci k tomu pristúpili tak zodpovedne, urobili vážne škrty a dosiahli úspory, ktoré my sme očakávali od zlúčenia. Ďalší tlak na to, aby boli zlúčení, by už nepriniesol želaný efekt. Toto je cesta aj pre ďalšie organizácie, niekde vidíme cestu v úplnej integrácii, niekde v čiastočnej a niekde iba na to, aby zosekali svoje náklady. Je to vždy živé, je to vždy diskusia s ľuďmi, preto je to aj vec, o ktorú sa neradi delíme. Je to vec, o ktorej sa má diskutovať s tými, ktorých sa to týka.
Poslanec Miroslav Beblavý vám vyčíta, že ste s reformou nešli do ozbrojených zborov, kde niektoré činnosti, ktoré by mohli vykonávať civili, vykonávajú uniformovaní.
To je osvedčená pesnička, ktoré napríklad? My sme scivilnili všetko, čo sa scivilniť dalo. Robia dnes doklady policajti, tak ako tvrdí? Nerobia. Dnes to robia dámy, ktoré sú civilné zamestnankyne. Máme iba dve funkcie, to je dopravná polícia, ktorá robí evidenciu vozidiel a to kvôli poriadku a registráciu zbraní. Všetky zvyšné administratívne činnosti sú dnes už scivilnené. To sú desiatky ľudí pri 23-tisícovom zbore, je to číslo, ktoré neznamená nič.
Bývalý riaditeľ Úradu pre štátu službu Ľubomír Plai tvrdí, že najhoršie na celej štátnej správe je veľmi veľa politických nominantov. Odhadol ich asi na 500. Nie je podľa vás ESO dobrou príležitosťou, aby sa s tým pohlo?
Je, aj to robiť budeme. Ďalším bodom je zákon o štátnej službe, dokonca ústavný zákon o štátnej službe sa pripravuje ako základ celého kariérneho profesionálneho postupu, kde chceme presne a úprimne zadefinovať, čo je politická nominácia a čo nie je politická nominácia - čo je odborná. Tam, kde je nie je politická, urobí sa nové výberové konanie, aby mohli začať fungovať nové pravidlá. U tej politickej to necháme na štandardnú výmenu vlády, pretože je ťažko predstaviteľné, že by napríklad prednosta okresného úradu za Smer s rovnakým nasadením prenášal do svojej činnosti programové vyhlásenie inej vlády.
Uvediem príklad, sme na okresnom úrade, je tam prednosta a šéfovia jednotlivých odborov. Keď príde po zmene vlády nový prednosta úradu, on už nebude môcť odvolať šéfa odboru len tak bez udania dôvodu?
Bude môcť, pokiaľ neprešiel výberovým konaním a nesplnil všetky kritériá.
Budú zadefinované pravidlá, že napríklad všetkých piatich členov výberovej komisie nevymenuje minister?
Teraz sme dali verejnú diskusiu, poďme vymyslieť model, ktorý bude dôveryhodný. Keď vymenujem svojich piatich kolegov z politickej strany a budem sa tváriť, že to je výberová komisia, tak mi asi neuveríte, no ale nežijeme v deväťdesiatom piatom.
Na Slovensku máme takmer 2800 obcí. Viete si predstaviť, že by napríklad tri obce v jednej doline mali jedného starostu a jedno zastupiteľstvo, namiesto troch starostov a troch zastupiteľstiev?
Starosta sám mi neprekáža, otázka je, či máme mať troch platených starostov, či máme mať tri platené úrady, tri platené logistiky v každej dedine. Alebo budeme mať jeden platený úrad, troch starostov, pretože dedina musí mať svojho richtára, je otázka, či bude platený, ale mal by byť súčasťou miestneho zastupiteľstva tej najväčšej obce. To je riešenie, o ktorom sme diskutovali, hovoril som, že by to mohla byť cesta. Na Slovensku nesmiete zrušiť obec a nesmiete ju pripraviť o richtára. Táto hrdosť a lokálpatriotizmus obyvateľov k svojim obciam je a pretrváva desiatky rokov.
Nehovorím o zrušení obci, hovorím o zjednodušení administratívy.
No ale keď nebude mať starostu, tak ste ju zrušili. Prestavte si, existovalo by Slovensko, keby nemalo vládu, prezidenta, parlament? Veď je to mála krajina, načo by mala prezidenta, stačí keď bude mať prezidenta z Českej republiky. Takto to funguje aj v malom, to je atomizovaný problém. Každý sme niekde vyrastali a vieme, že druhý koniec ulice bol vždy problematický a bolo ich treba vytrieskať, minimálne vo futbale. Predstava v niektorých obciach, že by chodili do kostola v tej vedľajšej, je absolútne vylúčená.
Možno v iných dvoch by to nebol problém.
Áno, preto hovorím o dobrovoľnosti. Násilne to na Slovensku určite urobiť nevieme, som rozhodne proti tomu. Som za to, aby sme ukazovali modely, ukázali, že peniaze, ktoré ušetria, môžu použiť na lepší rozvoj obce, ale prikázať im to nikto nesmie.
Kde sa o tom diskutovalo?
Na ZMOS-e sme to otvorili. ESO má pomôcť tomu, aby obce a mestá mohli využiť centrá podpory a mohli tak využiť služby štátu na šetrenie svojich nákladov. Ak bude obec chcieť, aby sme jej robili napríklad mzdy alebo účtovníctvo, radi jej to urobíme a garantujeme, že to bude lacnejšie, ako keby si to robila sama.
0
www.ZIVOTPO.sk
